Ako to funguje v EÚ
Európska únia u väčšiny profesií nemá právomoc harmonizovať vzdelávacie systémy, alebo kvalifikačné požiadavky členských krajín. Európske právo preto aplikovalo metódu vzájomného využitia diplomov vydaných inými členskými štátmi únie. Prvým pokusom bola tzv. vertikálna harmonizácia, čo znamená, že pre ten ktorý odbor sa prijímali špecifické normy o uznávaní kvalifikácií, napríklad smernice o architektoch, zdravotných sestrách, veterinárnych pracovníkoch atď. Tento postup sa však čoskoro ukázal príliš zdĺhavý a málo koncepčný.
Súčasná štruktúra smerníc, zaoberajúcich sa vzájomným uznávaním kvalifikácií je stále príliš komplikovaná a neprehľadná. EÚ sa preto rozhodla tieto predpisy zjednodušiť. Už v máji tohoto roku by Európska komisia mala novú legislatívu schváliť vo forme návrhu smernice Európskej komisie, cieľom ktorej je spresnenie a zjednodušenie pravidiel pre voľný pohyb osôb medzi členskými štátmi EÚ z hľadiska kvalifikačných požiadaviek, ako i väčšia mobilita osôb a vyššia miera konkurencie na európskom trhu práce. Pokiaľ smernica bude prijatá, zjednodušená úprava sa následne premietne i do práva Českej republiky.
Základné pravidlo EÚ v oblasti uznávania dosiahnutej kvalifikácie spočíva v tom, že štátnemu príslušníkovi členského štátu, ktorý je plne kvalifikovaný na výkon regulovaného povolania (t.j. takého, na ktorý zákon kladie určité požiadavky, teda nemôže byť vykonávané bez istých štátom špecifikovaných odborných kvalifikácií) v jednom členskom štáte, možno jeho odbornú kvalifikáciu uznať v inom členskom štáte. Príslušný kompetentný orgán v danej krajine má zhruba tri mesiace na vybavenie žiadosti, pričom v prípade jej zamietnutia, alebo uloženia dodatočných požiadaviek je daný orgán povinný špecifikovať dôvody svojho rozhodnutia.
Vzájomné uznávanie v zmysle práva spoločenstva je automatické pre odborné činnosti remeselníkov, obchodníkov a farmárov, ktorí ukončili príslušnú dĺžku odbornej praxe
v domácom členskom štáte. Automatické uznávanie platí aj pre povolanie lekár, zubný lekár, sestra zodpovedná za všeobecnú zdravotnú starostlivosť, pôrodná asistentka, veterinárny lekár, farmaceut a architekt, ktoré spadajú pod osobitné (sektorové) smernice, pretože minimálne požiadavky na vzdelanie a odbornú prípravu potrebné na akceptáciu boli zosúladené medzi členskými štátmi. Uznávanie je automatické aj pre právnikov, ktorí vykonávajú svoju prax „s odborným titulom zo svojho domovského štátu“, ktorý im bol udelený na základe povolenia vykonávať prax v domovskom štáte.
Pre ostatné povolania – inžinieri, rehabilitační pracovníci a iné doplnkové profesie
v zdravotníctve, učitelia, účtovníci, daňoví poradcovia, dizajnéri, urbanisti, právnici, ktorí vykonávajú prax pod „hostiteľským titulom“ a ďalšie, na ktoré sa vzťahujú smernice všeobecného systému uznávania odborných kvalifikácií – nie je uznávanie automatické.
Je potrebné upozorniť na to, že diplomy udelené vzdelávacími inštitúciami mimo EÚ uznávaniu kvalifikácií nepodliehajú. V takom prípade sa postupuje prostredníctvom uzatvorených bilaterálnych dohôd, pokiaľ existujú. Európske právo záväzne neupravuje ani uznávanie diplomov občanov tretích štátov.
Česká legislatíva
„Česká republika má pred sebou ešte kus práce, nakoľko jej legislatíva zatiaľ nie je v súlade s acquis.“ Takto formulovala Európska komisia svoje výhrady, týkajúce sa vzájomného uznávania odborných kvalifikácií, v poslednej hodnotiacej správe zverejnenej začiatkom novembra minulého roku. Ak by potrebné zákony neboli prijaté do dňa vstupu do únie, ich absenciu by negatívne pocítili českí pracovníci so záujmom o prácu v niektorom z členských štátov v rovnakom odbore, ktorý vyštudovali a ktorému sa venovali doma. Rovnako aj odborníci, ktorí získali kvalifikáciu v krajinách EÚ, by bez príslušného zákona nemohli v ČR pracovať v regulovaných profesiách (kým niektoré členské štáty regulujú len desiatky profesií, ČR ich reguluje asi 470 s cieľom zaručiť maximálny odborný výkon profesie a ochranu zdravia a bezpečnosti svojich obyvateľov). Parlament ČR prijal zákon o uznávaní odborných kvalifikácií a inej spôsobilosti štátnych príslušníkov členských štátov EÚ 10. decembra 2003.
Ako EÚ prijme české akademické tituly?
Uznanie diplomu je nutnou podmienkou pre uznanie kvalifikácie. Uznanie kvalifikácie je zase nutné pre výkon povolania v ktoromkoľvek štáte EÚ. Českým absolventom vysokých škôl ich tituly ostanú, avšak až po uznaní. Po vstupe do EÚ budú mať držitelia akademických titulov právo používať svoj titul v pôvodnej forme, ako vyplýva z Lisabonského dohovoru. Niektoré české tituly nie sú v západnej Európe známe, avšak existuje ich ekvivalent. V takejto situácii pracovník môže používať buď svoj pôvodný titul (napríklad Mgr.), alebo jeho ekvivalent používaný v hostiteľskom štáte (v tomto prípade M.A.).
Česko malo ešte pred niekoľkými týždňami problémy s akceptáciou kvalifikácií lekárov, zubárov, zdravotných sestier, veterinárov, farmaceutov, právnikov i architektov, to znamená, profesiami, ktorých kvalifikácie sú v EÚ uznávané automaticky. Ako je uvedené vyššie, český parlament prijal zákon o uznávání profesijných kvalifikácií až 10. decembra 2003. Držitelia titulov daných profesií spĺňajú pri vystavení diplomov v jednej členskej krajine automaticky podmienky tiež pre výkon týchto profesií v ostatných štátoch únie. Rovnaké pravidlá platia pre profesné kvalifikácie remeselníkov, obchodníkov a poľnohospodárov – ak dokážu, že svoje povolanie vykonávali už v domovskej krajine.
Pokiaľ ide o získaný titul, najväčšia zmena sa dotkne zubných lekárov. V rozšírenej EÚ si stomatológovia budú po ukončení štúdia pred meno písať miesto súčasného MUDr. titul MDDr., teda doktor dentálnej medicíny. Kvalifikácia zubných lekárov sa tak exaktnejšie odlíši od všeobecných lekárov, čo je v súlade s režimom platným v súčasných členských štátoch.
Pre ostatné profesie platí druhý režim, tzv. poloautomatické uznávanie, ktoré spočíva
v porovnávaní dĺžky štúdia a obsahu vzdelávania na porovnateľnej vzdelávacej inštitúcii. Ak sa zistí v dĺžke štúdia rozdiel minimálne rok a viac, absolventi si budú môcť tento časový deficit kompenzovať následnou praxou. V prípade zásadných rozdielov v obsahu vzdelávania si žiadateľ o uznanie bude môcť vybrať medzi tým, či vykoná skúšku – absolvuje rozdielový test, alebo si doplní kvalifikáciu odbornou praxou pod vedením. Táto požiadavka sa týka napríklad daňových poradcov, inžinierov, návrhárov, účtovníkov, učitelov a právnikov. Rovnaké pravidlá, ako pre Čechov v inej členskej krajine platia tiež pre cudzincov, ktorí budú chcieť v ČR pracovať.
Tretím režimom je uznávanie vzdelania na základe získanej praxe. Týka sa to najmä ľudí s nižšou kvalifikáciou a zároveň malého počtu povolaní, ako sú napríklad murári, maséri, kaderníčky a iné osoby samostatne vykonávajúce nejakú činnosť pokrytú živnostenským zákonom. Musia predložiť doklad o vykonanej praxi vo svojom domovskom štáte, pričom dĺžka praxe je pre jednotlivé kategórie pracovníkov vopred predpísaná.
O uznaní odbornej kvalifikácie budú v ČR rozhodovať vybrané orgány, okrem iných Národné informačné stredisko pre akademické uznávanie, Národný ústav odborného vzdelávania, profesné asociácie, Ministerstvo priemyslu a obchodu atď. Celý proces bude koordinovať Ministerstvo školstva, mládeže a telovýchovy.
Jednotná hierarchia titulov
Podstatou uznávania titulov v EÚ je, že ich rozdielnosť sa síce plne akceptuje, odlišný by však nemal byť obsah a dĺžka štúdia. Lekár, veterinár či architekt z jednej členskej krajiny by mal mať približne rovnakú vzdelanostnú úroveň, ako jeho kolega pochádzajúci z inej krajiny. Jednou z hlavných úloh vzdelávacej politiky EÚ je preto zjednotenie systému vysokoškolského vzdelávania. Veľký pokrok vpred v tejto oblasti predstavuje dohoda predstaviteľov európskych štátov zodpovedných za vysoké školstvo z júna 1999, známa ako Bolonská deklarácia o Európskom priestore vysokoškolského vzdelávania.
Podľa Bolonskej deklarácie by do roku 2010 všetky štáty rozšírenej EÚ mali prejsť na jednotný trojstupňový systém univerzitného vzdelávania. V spoločenských vedách tak napríklad študent získa prvý titul po troch rokoch štúdia (bakalár, Bc.). Druhý titul zvyčajne získava po nasledovných dvoch rokoch štúdia (magister, Mgr.) a tretí po ďalších troch rokoch (Doktor filozofie, Ph.D.). Tento angloamerický systém je už zavedený i na českých univerzitách. Napriek tomu však ostávajú v platnosti tzv. malé doktoráty (napríklad PhDr. či RNDr.), ktoré v štátoch EÚ nepoznajú.
Hlavnou výzvou ostáva, aby podmienky pre českých pracovníkov v rozšírenej Európe neboli diskriminačné. Po vstupe do únie Česi automaticky získajú občianstvo EÚ, preto by požiadavky na kvalifikáciu mali platiť rovnako pre Čecha, ako pre Taliana či Francúza.