Ako to funguje v EÚ
Európska únia u väčšiny profesií nemá právomoc harmonizovať vzdelávacie systémy, alebo kvalifikačné požiadavky členských krajín. Európske právo preto aplikovalo metódu vzájomného využitia diplomov vydaných inými členskými štátmi únie. Prvým pokusom bola tzv. vertikálna harmonizácia, čo znamená, že pre ten ktorý odbor sa prijímali špecifické normy o uznávaní kvalifikácií, napríklad smernice o architektoch, zdravotných sestrách, veterinárnych pracovníkoch atď. Tento postup sa však čoskoro ukázal príliš zdĺhavým a málo koncepčným.
Všeobecný systém uznávania diplomov pre regulované profesie upravuje smernica č. 89/48/EHS z 21. decembra 1988 o uznávaní univerzitných diplomov udeľovaných po minimálne troch rokoch štúdia. Táto direktíva sa však netýka povolaní, ktoré sú predmetom špecifických smerníc (t.j. neregulovaných profesií, ktoré sú uznávané automaticky v štátoch EÚ). Všeobecný systém uznávania diplomov sa aplikoval aj na iné profesie smernicou č. 92/51/EHS z 18. júna 1992, ktorá sa týka všetkých povolaní a profesií nespadajúcich pod špecifické smernice a zahŕňa aj profesie regulované členmi súkromných asociácií. Uznávanie sa zároveň rozšírilo i na vyššie vzdelávanie v dĺžke minimálne jedného roka. Posledná, tretia smernica č. 42 z roku 1999 upravuje profesie hospodárskych odvetví bez ohľadu na požadované vzdelanie. Napriek značnému úsiliu je evidentné, že štruktúra smerníc, zaoberajúcich sa vzájomným uznávaním kvalifikácií, je stále príliš komplikovaná a neprehľadná. Únia sa preto rozhodla tieto predpisy zjednodušiť. V marci 2002 Komisia publikovala návrh na podobu jedinej smernice, ktorá by zhrnula proces uznávania kvalifikácií do jedného celku.
Základné pravidlo EÚ v oblasti uznávania dosiahnutej kvalifikácie spočíva v tom, že štátnemu príslušníkovi členského štátu, ktorý je plne kvalifikovaný na výkon regulovaného povolania (t.j. takého, na ktorý zákon kladie určité požiadavky, teda nemôže byť vykonávané bez istých štátom špecifikovaných odborných kvalifikácií) v jednom členskom štáte, možno jeho odbornú kvalifikáciu uznať v inom členskom štáte. Príslušný kompetentný orgán v danej krajine má zhruba tri mesiace na vybavenie žiadosti, pričom v prípade jej zamietnutia, alebo uloženia dodatočných požiadaviek je daný orgán povinný špecifikovať dôvody svojho rozhodnutia. Ak je však odborná príprava, alebo oblasť činnosti príslušného povolania podstatne iná v hostiteľskom členskom štáte, môže sa od žiadateľa požadovať absolvovanie adaptačného obdobia pod dozorom kvalifikovaného pracovníka, alebo zloženie testu odborných schopností. Jednu z týchto dvoch možností si v zásade volí migrujúci pracovník. po úspešnom splnení daných požiadaviek má právo vykonávať regulované profesie v tom ktorom štáte.
Vzájomné uznávanie v zmysle práva spoločenstva je automatické pre odborné činnosti remeselníkov, obchodníkov a farmárov, ktorí ukončili príslušnú dĺžku odbornej praxe v domácom členskom štáte. Automatické uznávanie platí aj pre povolanie lekár, zubný lekár, sestra zodpovedná za všeobecnú zdravotnú starostlivosť, pôrodná asistentka, veterinárny lekár, farmaceut a architekt, ktoré spadajú pod osobitné (sektorové) smernice, pretože minimálne požiadavky na vzdelanie a odbornú prípravu potrebné na akceptáciu boli zosúladené medzi členskými štátmi. Uznávanie je automatické aj pre právnikov, ktorí vykonávajú svoju prax “s odborným titulom zo svojho domovského štátu”, ktorý im bol udelený na základe povolenia vykonávať prax v domovskom štáte.
Pre ostatné povolania, inžinieri, rehabilitační pracovníci a iné doplnkové profesie v zdravotníctve, učitelia, účtovníci, daňoví poradcovia, dizajnéri, urbanisti, právnici, ktorí vykonávajú prax pod “hostiteľským titulom” a ďalšie, na ktoré sa vzťahujú smernice všeobecného systému uznávania odborných kvalifikácií, nie je uznávanie automatické.
Je potrebné upozorniť na to, že diplomy udelené vzdelávacími inštitúciami mimo EÚ uznávaniu kvalifikácií nepodliehajú. V takom prípade sa postupuje prostredníctvom uzatvorených bilaterálnych dohôd, pokiaľ existujú. Európske právo záväzne neupravuje ani uznávanie diplomov občanov tretích štátov.
Česká republika
ČR má pred sebou ešte dosť práce, nakoľko jej legislatíva zatiaľ nie je v súlade s acquis. Takto formuluje Komisia svoje výhrady hneď v prvej vete hodnotiacej správy, týkajúcej sa vzájomného uznávania odborných kvalifikácií. Zostáva prijať legislatívu ohľadom všeobecného systému uznávania kvalifikácií a tiež mnohé sektorové smernice. Osobitnú snahu je potrebné vyvinúť v zosúladení relevantnej sektorovej legislatívy na uznávanie kvalifikácií lekárov, zubárov, farmaceutov, všeobecných zdravotných sestier a pôrodných asistentiek. Požiadavky na výkon povolania veterinára boli splnené len čiastočne, kým legislatíva týkajúca sa architektov a právnikov bola prijatá kompletne. Rovnako je potrebné zriadiť osobitné administratívne orgány a zvýšiť snahu implementovať acquis v danej oblasti. Napriek tomu, že podobné výčitky sa neobjavili v správe prvýkrát, Česko príslušné zákony stále nemá. Ak nebudú prijaté do dňa vstupu do únie, ich absenciu negatívne pocítia na vlastnej koži českí pracovníci so záujmom o prácu v niektorom zo súčasných členských štátov v rovnakom odbore, ktorý vyštudovali a ktorému sa venovali doma. Rovnako aj odborníci, ktorí získali kvalifikáciu v krajinách EÚ, by bez príslušného zákona nemohli v ČR pracovať v regulovaných profesiách (kým niektoré členské štáty regulujú len desiatky profesií, ČR ich reguluje asi 470 s cieľom zaručiť maximálny odborný výkon profesie a ochranu zdravia a bezpečnosti svojich obyvateľov). Ostatné členské štáty prístup českých odborníkov na svoje trhy práce už zaistili.
Návrh zákona ČR o uznávaní odborných kvalifikácií však už existuje a jeho obsah bol Komisiou a niektorými členskými štátmi hodnotený pozitívne. Podľa tohto návrhu budú kvalifikáciu posudzovať jednotlivé ministerstvá, v ktorých pôsobnosti je daná regulovaná činnosť. Napríklad ministerstvo školstva bude rozhodovať o spôsobilosti učiteľov, pod kompetenciou ministerstva zdravotníctva budú zdravotnícke povolania. Ak chce žiadateľ vykonávať regulovanú činnosť ako podnikateľ, bude o ňom rozhodovať ministerstvo priemyslu a obchodu. Pokiaľ o oprávnení vykonávať regulovanú činnosť rozhoduje profesná komora, práve táto bude uznávacím orgánom.
V Česku je zatiaľ upravené len tzv. akademické uznávanie, pri ktorom jedna vysokoškolská inštitúcia rozhoduje o uznaní diplomov, alebo časti študijných programov druhej vysokoškolskej inštitúcie. Uznávanie základného, stredného a vyššieho odborného vzdelania sa riadi vyhláškou ministerstva školstva, mládeže a telovýchovy ČR z roku 1991.
Slovenská republika
Kritika Slovenska, ohľadom vzájomného uznávania profesijných kvalifikácií, nepatrila k červeným bodom výčitiek hodnotiacej správy, ako v prípade Česka. Komisia konštatovala, že legislatíva SR síce stále nie je úplne v súlade s acquis, ale potrebné opatrenia na prijatie relevantnej sektorovej legislatívy pre profesie lekár, zubár, všeobecná zdravotná sestra, pôrodná asistentka a farmaceutický pracovník boli prijaté a je potrebné ich implementovať. Naopak, legislatíva týkajúca sa veterinárov, architektov a právnikov musí byť urýchlene prijatá a následne implementovaná. na všeobecný systém uznávania odborných kvalifikácií je SR, až na zopár menších problémov, pripravená dobre. Rovnako ako Česko, aj Slovensko by malo posilniť svoje administratívne kapacity pre implementáciu acquis vo všetkých aspektoch vzájomného uznávania kvalifikácií.
SR sa zaviazala zrušiť vyše tridsaťročný dohovor o uznávaní ekvivalentnosti dokladov, ktorý bývalé socialistické krajiny podpísali medzi sebou v júni 1972. Keďže ide o pozostatok zmluvnej základne bývalého Československa, ČR i SR musia dohovor vypovedať skôr, ako sa stanú členmi EÚ. V opačnom prípade by totiž porušili záväzky členov únie. Tento dokument zaväzoval vlády ČSSR, Maďarska, Bulharska, Vietnamskej demokratickej republiky, NDR, Poľska, Rumunska, ZSSR, Mongolska a Kuby uznávať doklady o absolvovaní stredných, stredných odborných a vysokých škôl a tiež doklady o udeľovaní vedeckých hodností a titulov.
Slovensko je v súčasnosti zmluvnou stranou dokumentu Rady Európy a UNESCO – Dohovoru o vzájomnom uznávaní kvalifikácií týkajúcich sa vysokoškolského vzdelávania v európskom regióne – tzv. Lisabonský dohovor. Tento dokument nadobudol platnosť 1. septembra 1999 a v súlade s ním SR uzavrela nové bilaterálne dohody s členskými i kandidátskymi štátmi EÚ.
S uznávaním odborných kvalifikácií by SR po vstupe do EÚ nemala mať problém. Národná rada prijala minulý rok zákon o uznávaní odborných kvalifikácií, ktorý je v súlade s európskymi smernicami. Zákon sa týka občanov členských štátov únie, ktorí budú na Slovensku vykonávať regulované povolania. o uznaní zahraničnej kvalifikácie bude po vstupe do EÚ rozhodovať národný koordinátor, ktorého úlohou bude koordinovať činnosť všetkých zainteresovaných orgánov a inštitúcií rozhodujúcich o uznaní zahraničných kvalifikácií.
Prijme EÚ naše akademické tituly?
Uznanie diplomu je nutnou podmienkou pre uznanie kvalifikácie. Uznanie kvalifikácie je zase nutné pre výkon povolania v ktoromkoľvek štáte EÚ. S blížiacim sa vstupom ČR a SR do únie stále častejšie vyvstávajú otázky, čo sa stane s našimi akademickými titulmi po vstupe. Budú sa uznávať, alebo budeme snáď musieť opakovať skúšky?
Je potrebné zopakovať, že vzdelávacia politika nepodlieha harmonizácii na komunitárnej úrovni, ale zostáva v kompetencii toho ktorého členského štátu. EÚ v tejto oblasti uplatňuje princíp subsidiarity, čo znamená, že zodpovednosť za obsah a organizáciu vzdelávania a systémov odbornej prípravy spočíva na jednotlivých členských štátoch. Úlohou EÚ je doplniť a podporiť aktivity na národnej úrovni. Na tomto pravidle nič nezmenil ani návrh európskej ústavy, ktorú predložil Konvent a rokuje o ňom prebiehajúca Medzivládna konferencia EÚ. Rôzne akademické tituly udeľované jednotlivými členskými štátmi dokonca považuje EÚ za ich národné dedičstvo. Z toho vyplýva, že českým a slovenským absolventom vysokých škôl ich tituly ostanú, avšak až po uznaní. Po vstupe do EÚ budú mať držitelia akademických titulov právo používať svoj titul v pôvodnej forme, ako to vyplýva z vyššie spomínaného Lisabonského dohovoru. Niektoré naše tituly nie sú v západnej Európe známe, avšak existuje ich ekvivalent. V takejto situácii pracovník môže používať buď svoj pôvodný titul (napríklad Mgr.), alebo jeho ekvivalent používaný v hostiteľskom štáte (v tomto prípade M.A.).
Pri uznávaní dosiahnutých kvalifikácií pre výkon povolania budú v podstate platiť štyri režimy. Automatické uznávanie sa bude týkať siedmych neregulovaných profesií, t.j. šiestich lekárskych povolaní a architektov. Pri týchto povolaniach bude stačiť predložiť preložený diplom, prípadne iné konkrétne doklady. Nebude sa však kontrolovať napríklad to, ktoré skúšky konkrétny pracovník vykonal. SR i ČR preto museli skoordinovať obsahy vzdelávania, upraviť dĺžku štúdia a typ vzdelávacej inštitúcie.
Pokiaľ ide o získaný titul, najväčšia zmena sa dotkne zubných lekárov. V rozšírenej EÚ si stomatológovia budú po ukončení štúdia pred meno písať miesto súčasného MUDr. titul MDDr., teda doktor dentálnej medicíny. Kvalifikácia zubných lekárov sa tak exaktnejšie odlíši od všeobecných lekárov, čo je v súlade s režimom platným v súčasných členských štátoch.
Systém vzdelávania zdravotných sestier sa tiež zmení. Zdravotné sestry, ktoré skončili klasické slovenské a české stredné školy, si budú musieť doplniť vzdelanie. Ak budú chcieť pracovať v niektorej členskej krajine EÚ, musia absolvovať program prípravy v odbore Všeobecná sestra (diplomová všeobecná sestra), ktorý prebieha v trojročnom pomaturitnom štúdiu. Pokiaľ ide o pôrodné asistentky, v EÚ sa striktne rozlišuje medzi povolaním zdravotná sestra a pôrodná asistentka. Zmeny sa dotknú i vzdelávania v odboroch farmácia, ošetrovateľstvo a ošetrovateľstvo-rehabilitácia, a to už od nadobudnutia platnosti Zmluvy o pristúpení SR a ČR k EÚ.
Povolania, kde sa automaticky budú uznávať tituly sú len tie, na ktorých náplni štúdia a jeho dĺžke sa členské štáty dohodli. V mnohých prípadoch to nebolo jednoduché, napríklad smernica pre architektov vznikala štrnásť rokov. Povolania, pri ktorých sa nepodarilo dosiahnuť konsenzus, majú systém uznávania diplomov oveľa komplikovanejší.
Druhým režimom uznávania titulov je tzv. poloautomatické uznávanie, ktoré spočíva v porovnávaní dĺžky štúdia a obsahu vzdelávania na porovnateľnej vzdelávacej inštitúcii. Ak sa zistí v dĺžke štúdia rozdiel minimálne rok a viac, absolventi si budú môcť tento časový deficit kompenzovať následnou praxou. V prípade zásadných rozdielov v obsahu vzdelávania si žiadateľ o uznanie bude môcť vybrať medzi tým, že buď vykoná skúšku, absolvuje rozdielový test, alebo si doplní kvalifikáciu odbornou praxou pod vedením.
Tretím režimom je uznávanie vzdelania na základe získanej praxe. Týka sa to najmä ľudí s nižšou kvalifikáciou a zároveň malého počtu povolaní, ako sú napríklad murári, maséri, kaderníčky a iné osoby samostatne vykonávajúce nejakú činnosť pokrytú živnostenským zákonom. Musia predložiť doklad o vykonanej praxi vo svojom domovskom štáte, pričom dĺžka praxe je pre jednotlivé kategórie pracovníkov vopred predpísaná.
Posledným režimom sa rozumie tzv. uznávanie na účely vykonávania služby. Turistu z Veľkej Británie v Prahe v prípade choroby alebo zranenia môže v pražskej nemocnici ošetriť jeho britský lekár, alebo v inom prípade ho pred českými súdmi bude obhajovať britský advokát. Je to však len zjednodušený princíp na dočasné vykonanie služby.
Jednotná hierarchia titulov
Podstatou uznávania titulov v EÚ je, že ich rozdielnosť sa síce plne akceptuje, odlišný by však nemal byť obsah a dĺžka štúdia. Lekár, veterinár či architekt z jednej členskej krajiny by mal mať približne rovnakú vzdelanostnú úroveň, ako jeho kolega pochádzajúci z inej krajiny. Jednou z hlavných úloh vzdelávacej politiky EÚ je preto zjednotenie systému vysokoškolského vzdelávania. Veľký krok vpred v tejto oblasti predstavuje dohoda predstaviteľov európskych štátov zodpovedných za vysoké školstvo z júna 1999, známa ako Bolonská deklarácia o Európskom priestore vysokoškolského vzdelávania. Jej hlavným cieľom je práve “prijatie systému ľahko zrozumiteľných a porovnateľných titulov s cieľom zvýšiť možnosť zamestnávania európskych občanov a medzinárodnú konkurencieschopnosť európskeho systému vysokého školstva”.
Podľa Bolonskej deklarácie by do roku 2010 všetky krajiny EÚ – súčasné i kandidátske, mali prejsť na jednotný trojstupňový systém univerzitného vzdelávania. v spoločenských vedách tak napríklad študent získa prvý titul po troch rokoch štúdia (bakalár, Bc.). Druhý titul zvyčajne získava po nasledovných dvoch rokoch štúdia (magister, Mgr.) a tretí po ďalších troch rokoch (Doktor filozofie, PhD.). Tento systém sa podarilo úspešne etablovať i na české a slovenské univerzity. Napriek tomu v oboch krajinách ostávajú v platnosti tzv. malé doktoráty (napríklad PhDr. či RNDr.), ktoré v štátoch EÚ nepoznajú.
Hlavnou výzvou ostáva, aby podmienky pre českých a slovenských pracovníkov v rozšírenej Európe neboli diskriminačné. po vstupe do únie získame automaticky občianstvo EÚ, preto požiadavky na kvalifikáciu by mali platiť rovnako pre Slováka alebo Čecha, ako pre Taliana alebo Francúza.